Inými slovami povedané, čím viac sa oháňame právami, tým menej si pripúšťame, že máme aj množstvo povinností ! A tých je viac ako práv, aspoň skutočná demokracia je taká. Som unavený hoci len z počúvania toho, ako sa ľudia voči sebe správajú. Ignorancia, netolerantnosť a bezohľadnosť, to sú atribúty, ktorými tento národ prekypuje výdatne.
Svojho času Viliam Pauliny Tóth starší, významný bojovník za práva Slovákov za čias monarchie a nadvlády Maďarov, napísal akési „pokarhanie“ na adresu pospolitého slovenského ľudu. Okrem toho, že sa významne podieľal na vytváraní práv na sebaurčenie slovenského národa, sa snažil ľudu kritickým pohľadom na jeho neprezieravé a neuvážené činy otvoriť oči. Chcel poukázať na fakty, ktoré sú vysoko aktuálne aj dnes a dovolím si tvrdiť, že sú omnoho aktuálnejšie ako v časoch monarchie a pôsobenia tohoto velikána slovenského národa na poli verejnom, kultúrnom a politickom. Mimochodom, dovoľujem si dať do pozornosti jeho podrobný životopis, predovšetkým časti o pôsobení v Debrecíne, medzi Maďarmi. Prečo práve túto časť ? Aj tvrdí Maďari na Hortobágyi ( pustatina na juhovýchode Maďarska ), ho mali radi ! Na to, aby si ich získal, musel mať neobyčajný talent, komunikatívne schopnosti a musel byť obdarený hojnou dávkou pragmatizmu. Tu je citát :
„Najväčším neprajníkom svojho vlastného národa je sám ľud slovenský, lebo sa sám opúšťa a zanedbáva sa, lebo otupený majúc rozum pálenkou, nielenže neusiluje sa za inými duševne a hmotne pokročilými národmi napredovať, no pohrúžený ako korhelice a stelesnilosti ani len nevšimne si toho, čo sa inde deje, ako inde ľudia žijú, ako pracujú, ako sa učia, ako svoje remeslá a hospodárenia spôsob zdokonaľujú, aby najmožnejšie polepšili si postavenie vo svete. Toto nevšímanie si ničoho iného, ako tej jedinej otázky – kde je lacnejšia pálenka – toto odhadzovanie sa od sveta a jeho pokrokov, je hlavnou príčinou všetkého úpadku ľudu slovenského, z nehož ho, ak sa len sám nevzchopí, iní dozaista dvíhať nebudú a on sám len vždy hlivieť, len slúžiť, len otročiť bude“.
Bez toho, aby sme pľuli oheň a síru na adresu autora článku ( alebo ak chcete pľujte ), pokúsme sa zamyslieť nad obsahom Viliamovho výroku a dať do súvislosti s aktuálnym dianím a prezentáciou ľudu na verejnosti.
Svet a predovšetkým susedné krajiny nám utekajú míľovými krokmi a my sa nezmôžeme na nič iné, len verejne vykrikovať aké máme práva. Kto tu núti ľud do niečoho ? Nenúti, to si len paranoické kapustné hlavy predstavujú, že sa im niečo stane, ak sa nepodvolia trendu. Nestane zhola nič. Potom ale nemôžu očakávať, že budú mať rovnaké práva, ako ľudia, ktorí sa správajú zodpovedne voči svojmu okoliu. Uhádli sme, že hovorím o očkovaní ? Aj Viliam písal v tom zmysle, že iné národy nám unikajú a my sa tu žerieme ako psy. Sme veriaca, bohabojná krajina. Tvrdíme to o sebe a napriek tomu sa Božími prikázaniami neriadime, dokonca ich tvrdo ignorujeme, bezdôvodne ohrozujeme chorých v sanitke a pľujeme po sebe, len tak, pre vlastnú dôležitosť. Zároveň nám vôbec nevadí, že sa kolenačky budeme plaziť pred farárom do kostola a pri návšteve pápeža sa možno necháme aj ukrižovať na dôkaz viery v srdci. Pokrytectvo a faloš obíjajúca hviezdy z neba. To je pravé pomenovanie vecí a nie úprimná viera.
Hanbím sa za to, že dýcham s pokrytcami rovnaký vzduch a jem rovnaký chlieb. Ešte väčšie výhrady mám voči tým, ktorí zneužívajú neschopnosť jednoduchých ľudí rozoznať nebezpečnosť ich konania a manipulujú nimi. Ako sa hovorí, na každú sviňu sa voda varí a určite aj uvarí.
Ako chceme udržať krok s ostatnou časťou Európy, s ktorou len tak mimochodom, máme hospodárstvo previazané viac ako ostatné susedné krajiny, ak si zablokujeme cestu do iných krajín len pre to, že naše chorobne preferované ego nám nedovolí prijať pokoru, rešpektovať fakty a premýšľať racionálne nad faktami bez toho, aby sme apriori tvrdo podliehali stádovému efektu. Je úplne predsa jedno, kto a čo hovorí, vírus nepozná okrem hostiteľa nič iné. A my bojujeme s ním a nie so slaboduchými politikmi, bez rozdielu straníckej príslušnosti. Nechce sa mi komentovať politikov, už nie je čo o nich povedať. My musíme v prvom rade žiť s minimálnym množstvom obmedzení, ak nechceme umrieť od hladu. Politická elita nás nenakŕmi, ak sa o to sami nepostaráme.
V opačnom prípade si pokojne môžeme na Dankovu žrď vyvesiť novú vlajku, ktorá nás bude vystihovať detailne. Tá súčasná vystihuje takých ľudí, akým bol práve citovaný Viliam. Pomer strán novej vlajky zachovajme 3 : 5, pretože územie krajiny sa nemení. Pole by malo byť ružové, stredom z hora nadol dúha, vľavo straka, vpravo pes. Vysvetlenie : My, Slováci, kradneme ako straky, chlastáme ako dúha, žerieme sa ako psy a keď si vypijeme a súčasne sa necháme opiť rožkom manipulatívnymi podvodníkmi a zlodejmi, vidíme všetko ružovo.
PS : Toto bol môj posledný článok k súčasnosti a politike. Stratil som chuť písať o tomto chaose. Príliš adresné detaily zase môžu byť nebezpečné v tomto bahnom zaliatom štáte. Kto si myslí, že ma niekto platí za kritiku antivaxerov je na omyle, ja mám svoj vlastný pohľad na svet, ale pokojne mi môžete vynadať, ak Vám to prospeje. Vakcína by prospela viac, ja mám 2 x Astra za sebou a je mi fajn. Idem si kedy chcem a kde chcem… Písať budem o rokoch 60 – tych a 70 – tych, ako sme vyrastali. Pre dnešné deti je to pole neorané. Peknú nedeľu.