Moje povinnosti sa tento týždeň skumulovali tak, že som sa rozhodol prespať v Košiciach. Inak by to boli kilometre navyše len z dôvodu prenocovania vo svojej posteli. Rozhodol som sa oživiť si spomienky na študentské časy a prenajal som si izbu na jednom z internátov Technickej univerzity. Úroveň ubytovania v „hotelovej“ izbe je adekvátna trom hviezdičkám. Je to čisté, k dispozícii je všetko, čo potrebuje bežný človek a navyše je k dispozícii kuchynka s možnosťou prípravy jednoduchého jedla, alebo zohrievania. Ak použijem klasický pomer cena oproti ponúknutému komfortu, potom je to lacné a kvalitné ubytovanie.
Večer som mal čas na prechádzku centrom mesta. Bol to prvý deň, kedy sa život začal preberať z vyše ročnej letargie. Na pešej zóne boli terasy plné napriek nie príliš prívetivému počasiu. Nepršalo, ale nad Bankovom sa sformovala oblačnosť, ktorá budila rešpekt. Takmer čierna obloha neveštila nič dobrého. Do toho typický košický vetrík, ktorý neprestane fúkať v žiadnom ročnom období. Zo študentských čias si pamätám, že bezvetrie v Košiciach neexistuje. Naopak, zažil som tam vetry, kedy sa nedalo po uliciach chodiť, pretože v nárazoch vetra bolo ťažké udržať si rovnováhu. Na vtedy čerstvo postavenom sídlisku Furča sa vylamovali okenné tabule na výklopných oknách. Tie boli hitom doby, ale ich plocha bola pre košický nárazový vietor ich slabou stránkou. Na Furči – na kopci – to duje dvojnásobne. Oblasť priamo naväzuje na údolie Hornádu, odkiaľ to fučí nepretržite. Aj vtedy fučalo… Hold, „kdepak asi soudruzi projektanti udělali chybu“ ?
Komenského ulicou som sa presúval ľahkým prechádzkovým tempom a spomínal na staré časy. Presúvajúc sa popri univerzitnom parku, ktorý je mimochodom ďaleko krajší ako pred 40 rokmi, som si všimol rekonštruovaný objekt bývalej študentskej krčmy „Na Letnej“. Bol to priamo strategický objekt, na okraji akademickej zóny. Kto by si snáď v tých časoch pomýlil smer a vybral sa na sever, nemusel ľutovať, opačná strana areálu bola lemovaná krčmou „U Janka“. Oproti starému štadiónu VSS. Pomyselný „Bermudský trojuholník“ dopĺňal Merkúr. „Reštaurácia“ v socialisticky postavenom a poňatom obchodnom centre.
Polovica chodníka je vyhradená cyklistom s vyznačenou cyklotrasou. Viď fotografie nižšie. Vozilo sa dosť veľa ľudí všetkých vekových kategórií, takže zasahovať do ich koridoru by bolo hazardom. K zásahu do cyklotrasy však predsa len došlo. Na fotografiách je jednoznačne vidieť, že košickí cyklisti sa musia mať na pozore. Pred budovou Vodohospodárskeho podniku je trasa odklonená tak nešťastne, že kandeláber stojí presne v strede jazdného pruhu. Dôvod odklonenia trasy by som chápal. Keby pokračovala priamo aj popred túto budovu, ľudia vychádzajúci z budovy by mohli byť pilotmi formula -. bikov ohrození. Aj takí sa našli. Ešteže cyklistom nemerajú rýchlosť. Pokuty by padali určite.
Za tých pár minút, kým som mal na dohľad túto „obchádzku“, sa samozrejme nikto nedržal vyznačenej trasy. Všetci fičali rovno. Kto by to aj napokon robil ? Je to logicky vzaté, nezmysel. Keď už zriaďovateľ trasy riešil bezpečnosť chodcov, prečo neriešil bezpečnosť cyklistov ? Predsa bolo možné trasu viesť aj mimo kandelábra a pod schodmi by ostala aj bezpečnostná zóna. Aj chodec má predsa zodpovednosť a musí byť obozretný. Alebo sa predpokladalo, že klienti a zamestnanci Vodohospodárskeho podniku opúšťajú objekt takí napálení, že nevnímajú svoje okolie ?
Úradný šimel sa tentokrát prekonal. Myslím, že ďalej komentovať tento nezmysel nie je potrebné. Nech každý posúdi sám, aká hrozba číha na poctivého cyklistu na Komenského ulici v Košiciach. Neochráni ho prilba, ba dokonca ani radlica pred bicyklom, pretože rúra kandelábra má v dolnej časti priemer asi 300 mm a to je tak na tank.