Aj členovia vlády a poslanci parlamentu sú zamestnanci, zamestnanci štátu, ktorý je principiálne rovnaký podnikateľ ako hociktorý iný. Je tragédiou, že je horším podnikateľom ako ten posledný tupec, ktorý má problém so základnými princípmi podnikania a prežíva len vďaka absencii daňovej kontroly.
V civilnom živote je úplne bežnou súčasťou pracovnej zmluvy aj hmotná zodpovednosť za prípadné škody spôsobené zamestnávateľovi. Platí to pre menežerov ( samozrejme, ak firma na tom trvá, ale dnes už na tom trvá každá svojprávna firma ) a rovnako aj pre radových zamestnancov. Túto škodu je možné poistiť. Svojho času sme to riešili bežne. Poistka kryla škodu do päťnásobnej výšky platu a pre výrobného robotníka ( dnes už operátor ) stála ročne pár desiatok eur.
Koalícia sa veľmi chystala uplatniť, okrem iných, aj tento inštitút. Vyzeralo to na veľkú jazdu naprieč spravodlivosťou, rovnoprávnosťou a potieraním papalášizmu, ale zrejme len vyzeralo. Ostalo v tomto smere ticho a koaličné manévre zatienili zrejme všetko. Nielen úmysly, ale aj mozgy. O tom sme sa mohli presvedčiť.
Narážam na pravdepodobne chybnú šaržu vakcíny Sputnik V. Matovič svojvoľne nakúpil vakcíny a tie, ako vieme, ležia v Šarišských Michaľanoch. ŠÚKL sa k jej kvalite nevie jednoznačne vyjadriť z titulu nedostatku informácií z výroby. Utešená patová situácia a umŕtvené peniaze. Boli by sme naivní, keby sme sa domnievali, že dodávateľ poskytol 60 dňovú splatnosť na faktúru, nebodaj aj dlhšiu. Obchody, ktoré sa ušijú s takouto rýchlosťou, sú bežne uskutočňované na predplatbu. Takto to funguje v civilnom živote a biznise.
Rusko je síce našim významným obchodným partnerom, ale zároveň politicky stojí na opačnej strane barikády ako Slovensko. Pre Dankove modré oči a počet hviezdičiek na výložke, by si nikto na triko nezobral neistý obchod. Dokonca si dovolím tvrdiť, že s veľkou pravdepodobnosťou Rusi vedeli o pochybnej kvalite danej šarže a naivný Matovič im prišiel vhod. Je dosť divné a nepravdepodobné, že v Rusku len tak ležalo 200 000 vakcín a nebolo ich komu predať. A s veľkou pravdepodobnosťou sme zaplatili vopred. Koľko ? Nevieme, pretože vláda to tají.
Tu vidím minimálne podvod na občanoch, pretože takýto netransparentný obchod sa inak klasifikovať nedá. Matovič obral štátny rozpočet o balík, ktorý by našiel v tejto situácii podstatne rozumnejšie uplatnenie. Ak sa vláda nad touto bohapustou spreneverou nepozastaví a nebude ju riešiť, je celá vinná do posledného ministra. Okradla vlastných občanov.
Ak by sa mali plniť predvolebné sľuby, Matovič by mal niesť osobnú zodpovednosť za spreneveru a mal by škodu za nakúpený odpad štátu uhradiť. Následný krok by mal byť odchod z vlády. Keby v zdravej firme riaditeľ svojvoľne nakúpil šmejdy a takto nezmyselne zvýšil náklady, majitelia by s ním vyrazili dvere na počkanie. Je to priamy dôkaz toho, že náš štát je dlhodobo najhorší podnikateľ pod slnkom a nič sa nedeje, „dobre bude“ , „svet gombička“… V blízkej budúcnosti asi ani nehrozí, aby sa podnikateľská úroveň štátu posunula k vyššej kvalite, lepšej hospodárnosti.
„Dávam boľševikovi rok, maximálne dva“! Rozumejme tomuto, na veky živému výroku „Kodeťáka“ z filmu Pelíšky, o jeden rád nižšie, čo znamená, že dávam Matovičovi mesiac, maximálne dva. Potom sa niečo musí udiať a udeje. On dlhšie nevydrží nerobiť nezmysly.